Maurícius

História

Historici sa dodnes nezhodli, kto tento zabudnutý ostrov objavil. Najčastejšie sa uvádza portugalský moreplavec Diego Rodrigues, ktorý roku 1528 priplával k ostrovu. Isté však je, že Arabi o ňom vedeli už od desiateho storočia, pretože už vtedy bol súčasťou ich navigačných máp. Počas nasledujúcich storočí sa ostrov stal zastávkou mnohých anglických, francúzskych a holandských posádok na ceste do Indie. Tie si tu však zabezpečovali iba potraviny na ďalšiu cestu, prevažne ovocie a tiež mäso z korytnačiek obrovských, ktorými bol ostrov preslávený. Tie však boli vyhubené na konci 18. storočia, kedy bol ostrov dočasne okupovaný Francúzskom, ale na ostrove nežili žiadni stáli obyvatelia. Až v roku 1807 prevzali vládu nad ostrovom Briti, to na Rodriguese žilo 22 kolonistov a 82 francúzsky hovoriacich otrokov. S postupným rastom populácie sa ostrov rozvíjal iba v oblasti farmárčenia a stal sa sýpkou Maurícia. Svetové vojny nemali na život na ostrove takmer žiadny vplyv. Až v roku 1930 bola sprevádzkovaná prvá cesta, ale prvý automobil sa objavil až roku 1954. Prvá nemocnica bola otvorená na konci roku 1955.

Najprv bol Rodrigues spojený s Maurítiom iba prostredníctvom lode MV Maurícius, ktorá raz mesačne prepravovala osoby a tovar. V prístave bola vždy nadšene vítaná davmi ľudí, ktorí sa ešte na konci 80. rokov najviac tešili na noviny a časopisy. V roku 1991 bola v značne nostalgickej atmosfére vyradená a dnes spojenie zaisťuje 2× mesačne loď nová, Mauritius Pride. Prevádzku na leteckej linke začal malý Piper v 70. rokoch. Teraz lety prevádzkuje Air Mauritius lietadlom ATR 42.

Keď v roku 1968 získal Maurícius nezávislosť, Rodrigues sa stal volebným obvodom, ktorý je v mauricijskej vláde zastúpený ministrom pre záležitosti ostrova a je spravovaný určeným sekretárom.

Klíma a aktuálne počasie

Vzhľadom na polohu na južnej pologuli trvá letné obdobie od októbra do apríla a obdobie miernej zimy od mája do septembra. Klíma je všeobecne suchšia a teplejšia ako na Mauríciu a podlieha pravidelným vetrom vanúcim od juhovýchodu, ktoré so sebou čas od času prinesú cyklón. Minimálne zrážky, spôsobujúce rôzne dlhé obdobia sucha, sú hlavnou príčinou prekážok rozvoja miestneho poľnohospodárstva. Na ostrove sa nachádza mnoho suchých korýt, ktoré sa za dažďa naplnia vodou a poskytujú návštevníkom pohľad na nádherné vodopády.

• Aktuálne počasie na Rodriguese nájdete tu

Populácia

Na ostrove žije okolo 40.000 obyvateľov, prevažná väčšina z nich sú kreoli (98%) s katolíckym vyznaním, ale nájdu sa tu aj moslimovia alebo veriaci hindu. Všetci však majú jedno spoločné - neobyčajne silný charakter a veľkú dávku priateľskosti, ktorú dávajú neustále najavo. Oproti Mauríciu sú tunajší kreoli skôr afrického ako indického pôvodu. Obyvatelia ostrova Rodrigues majú radi veľa životného priestoru, a preto tu nenájdete domy, ktoré by boli natlačené jeden na druhý.

Ekonomika

Hlavnou ekonomickou aktivitou je poľnohospodárstvo, ktoré sa stretáva s veľkými problémami, ktorých príčinou je obrovské sucho a tiež pôdne erózie. Nasleduje chov poľnohospodárskych zvierat, prevažne dobytka, oviec a hydiny, ktoré sa vyvážajú na Maurícius a príjmy z tohto exportu tvoria značnú časť rozpočtu ostrova. Veľké očakávania sa v súčasnosti kladú na rozvoj turistiky, ktorá by mohla byť riešením značnej nezamestnanosti. Zároveň je však potrebné zachovať nezmenené životné prostredie, ktoré je hlavnou devízou ostrova.

Folklór

Miestni obyvatelia si veľmi potrpia na svoju tradičnú kultúru, ktorá je vzhľadom na čiastočnú izoláciu ostrova stále zachovaná vo svojej pôvodnej podobe a presne odráža históriu ostrova. Autenticita folklóru je zaistená tým, že je stále pravidelnou súčasťou každodenného života obyvateľov a teda nie je potrebné ho nejakým umelým spôsobom oživovať. A to je hlavný dôvod, prečo je charakter tohto miesta taký zvláštny a špeciálny – ostrov je žijúcou studnicou kreolskej kultúry. Pravdou je, že kontakt s vonkajším svetom sa začína prejavovať aj tu. Európania obohatili obľúbené ostrovné tance o polku či waltz, zoznámili ostrovanov s husľami a gitarou a neskôr aj s akordionom. Každú sobotu večer sa tu organizujú typické Rodrigueské bály, ktorým dominujú Sega tance, oslavujúce tunajší život a tiež piesne, ktorých pôvodné melódie pochádzajú z 18. storočia. Vzniká tak nenapodobiteľná atmosféra, ktorú zažijete len na Rodriguese.

Kuchyňa

Tajomstvo ostrovnej kuchyne, ktorá je považovaná za jednu z najlepších v Indickom oceáne, je v úplne čerstvých produktoch, ktoré sú pripravované postupmi dediacimi sa z generácie na generáciu. Rodrigues je miestom, kam by mal zavítať každý gurmán a milovník dobrého jedla. Kreolská kuchyňa totiž ponúka mnoho špecialít, ktoré priamo lákajú na ochutnanie. Povinná je delikátna polievka z drobných kôrovcov ochutená koriandrom, šalát „cono-cono“, ktorý je údajne afrodiziakom, chobotnicové karí, údená šunka a predovšetkým chilli papričky nakladané s malými zelenými citrónmi, čo je takmer neodolateľná kombinácia. Ako dezert si môžete dať papayu, kokosové koláče s čerstvo nastrúhaným kokosom alebo ochutené škoricou a Vašej pozornosti by tiež nemal uniknúť múčnik pripravovaný zo sladkých zemiakov.

Slávnosti

Rodrigues žije svojím vlastným životom a každý deň je jeho oslavou. Čas tu plynie pokojným tempom, ktoré je pravidelne niekoľkokrát do roka prerušené miestnymi slávnosťami. Najdôležitejšou z nich je „Bonne Année“ alebo oslava nového roku, kedy sa pripravujú špeciálne misy jedál z tých najdelikátnejších pochutín a organizujú sa hostiny s pečenými prasiatkami. Veselie trvá celý týždeň a je zavŕšené pijanskou súťažou „Lé Roi boire“. Významným sviatkom je tiež 1. marec, čo je otvárací deň novej rybárskej sezóny a treba ho zodpovedajúcim spôsobom osláviť. Každú sobotu ráno sa v hlavnom meste Port-Mathurin konajú trhy, ktoré lákajú svojou neuveriteľnou zmesou farieb, chutí a vôní a sú tiež spoločenským dôvodom na zhromažďovanie miestnych obyvateľov. Večery sú potom v znamení tanca, ktorý je pre ostrovanov rovnako prirodzeným ako chôdza a tiež speváckych súťaží, ktoré sa odohrávajú v atmosfére hojne rozlievaného miestneho piva a rumu. Veľkým zážitkom sú tradičné svadby, ktoré si zachovávajú svoj neodolateľný štýl. Pripravujú sa mnoho týždňov dopredu a sú typické slávnostným sprievodom vo farebných historických kostýmoch, ktorý je vedený harmonikárom s miestnou kapelou. Oslavy môžu trvať niekoľko dní, ale svadobný deň je nemenným rituálom - odovzdávajú sa dary, spievajú sa milostné piesne, organizuje sa ohňostroj a tiež prepychový banket.