Precestovala som svet.
ONLINE zajtra
zajtra 04.12. od 08:00 do 14:00
zajtra 04.12. od 08:00 do 14:00
Antarktída láka všetkých dobrodruhov a prieskumníkov už od nepamäti a nie inak tomu je v prípade Arktídy. Obe tieto oblasti dobrodruhov priťahujú hlavne kvôli svojim prírodným krásam takmer nedotknutých človekom a jedinečnému spojeniu človeka a prírody a človeka a polárnych zvierat.
Antarktída
Geografia
Antarktída je samostatný kontinent rozprestierajúci sa v blízkosti južného pólu, ktorý je tvorený jedným veľkým ostrovom s veľkým množstvom priliehajúcich ostrovov a ostrovčekov.
Povrch svetadielu nie je tvorený iba ľadom. Ľadovce (napr. Rossov šelfový ľadovec) síce zaujímajú najväčšiu časť porchu Antarktídy (takmer 99%), avšak nájdete tu aj hory (najvyššia hora je Mount Vinson s výškou 4 892 m. n. m.) a pohoria (napr. Transarktické pohorie). Keďže je Antarktída známa aj ako krajina večnej zimy, nepretekajú tu žiadne rieky, potoky a dokonca aj jazerá by ste v tejto oblasti hľadali márne.
Antarktický ľadovcový štít dokonca tvorí 80% svetových zásob sladkej vody.
Podnebie
Antarktické podnebie je naozaj drsné, pretože v najchladnejšom mesiaci (júli) sa tu teploty pohybujú okolo -70 °C. Naopak v teplejších mesiacoch, ako je napr. január, denné teploty dosahujú "až" 0°C. Vďaka týmto teplotám je Antarktída právom označovaná ako najchladnejší kontinent na Zemi.
Hoci sa to zdá neuveriteľné z hľadiska zrážok by tento kontinent mohol byť označený za púšť. Na Antarktíde totiž sneží skutočne minimálne (max. 500 mm za rok). Aj vďaka tomu sa tento svetadiel pýši takmer nepretržitou jasnou oblohou.
Antarktída dosahuje prvenstvo nielen v najnižších teplotách ale aj vo veternosti. Tento kontinent sa vyznačuje aj silnými vetrami, ktoré dosahujú rýchlosť až 250 km/hod.
Polárna expedícia na Antarktídu
Úplne prvými, ktorí pravdepodobne prekročili južný polárny kruh, boli Maori z Nového Zélandu. Avšak až v 18. storočí sa na nehostinnú Antarktídu odvážili vstúpiť Angličania, ktorí boli nasledovaní Rusmi a Francúzmi. Aj napriek faktu, že sa na tento kontinent vypravilo mnoho expedícií, až do začiatku 20. storočia zostalo antarktické vnútrozemie človekom neobjavené. Prvým človek, ktorý dosiahol južný pól, sa tak v roku 1911 stal Roald Amundsen z nórskej výpravy. Po dobytí južného pólu sa na Antarktídu začali vypravovať hlavne vedecké expedície, ktoré využívali ľadoborce, pásové vozidlá a lietadlá.
Expedícií na Antarktídu ale nikdy nebolo veľké množstvo, a tak sa tento kontinent stále pýši človekom takmer nedotknutou faunou a flórou. Tento fakt navyše podporujú zmluvy z roku 1959, 1980 a 1991, podľa ktorých môžu všetky svetové štáty Antarktídu využívať len na mierové účely a sú povinní chrániť antarktické životné prostredie.
Hospodárstvo
Na Antarktíde vládnu naozaj drsné podmienky, nie je teda divu, že sa na jej území nikdy neusídlil žiadny ľudský kmeň. Jediní, kto v súčasnosti tento kontinet obývajú, sú vedeckí pracovníci vo výskumných polárnych staniciach.
Aj napriek nehostinným podmienkam tu ale človek začal ťažiť nerasty a loviť ryby. Práve na tieto dve suroviny je tento kontinent skutočne bohatý. Keďže sa ale väčšina štátov sveta zhodla na tom, že je nutné chrániť jedinečné antarktické životné prostredie, bola v roku 1991 podpísaná zmluva, ktorá na 50 rokov na celej Antakrtíde zakázala ťažbu nerastov.
V oblasti ľadového kontinentu je dnes prevádzkovaný iba rybolov a turistika.
Mena a jazyk
Na území Antarktídy je platný Antarktický dolár, ktorý je vydávaný súkromnou spoločnosťou s názvom Antarktická zámorská spoločnosť. Za Antarktický dolár si fyzicky nič nekúpite, pretože je vydávaný ako zberateľský predmet a je teda neplatný. Táto mena je potom vydávaná iba v podobe bankoviek v hodnote 1, 2, 3, 5, 10, 20, 50 a 100 s označením A$. Časť peňazí, ktoré boli zmenené na antarktické doláre, je potom venovaná na financovanie vedeckých projektov na Antarktíde.
Antarktída nikdy nebola trvalo osídlená žiadnym ľudským kmeňom. Z tohto dôvodu žiadny oficiálny antarktický jazyk neexistuje.
Čas
Na Antarktíde je oproti Slovenskej republike v období letného času o 10 hodín viac, v zimnom naopak o 9 hodín viac.
V tejto oblasti je tiež možné zažiť polárny deň a polárnu noc. Polárny deň na Antarktíde nastáva najčastejšie pri decembrovom slnovrate. Jeho dĺžka potom závisí od vzdialenosti od južného pólu - čím je človek bližšie k pólu, tým je polárny deň dlhší. V oblasti pólu tak polárny deň trvá 179 dní. Polárna noc potom začína počas júnového slnovratu. Pri polárnej noci, rovnako ako pri polárnom dni, platí, že čím bližšie je človek pólu, tým je polárna noc dlhšia. Na území južného pólu teda polárna noc trvá rovnako dlho ako polárny deň, a to 179 dní.
Víza
Antarktída nie je oficiálnym štátom, tým pádom je jediným územím sveta bez hraničných kontrol. Pre vstup na antarktické územie tak nie je nutné zriaďovať vízum.
Pre účasť na expedícii na Antarktídu je tak nutné mať iba platný cestovný pas.
Arktída
Geografia
Samotné hranice Arktídy je veľmi ťažké stanoviť. Najčastejšie je ale za Arktídu označovaná oblasť severne od severného polárneho kruhu. Ako Arktída je tiež označované územie, ktoré sa z časti rozprestiera na ôsmich arktických štátoch, a to Fínska, Nórska, Ruska, USA, Kanady, Islandu, Grónska (Dánska) a Laponska. K Arktíde sa tiež radí veľké množstvo ostrovov, napr. Špicbergy, Nová Zem či Baffinov ostrov.
Väčšinu plochy Arktídy tvorí Severný ľadový oceán, ktorý je skoro celý rok zamrznutý alebo na ňom plávajú ľadové kryhy. Zvyšná časť povrchu je tvorená prevažne lesmi na severe Európy, Ázie, Grónska a Severnej Ameriky.
Podnebie
Podnebie je na Arktíde rozhodne prívetivejší ako na Antarktíde. Teplomer v tejto oblasti v zime klesá najviac k -40 °C. Najčastejšie sa ale teploty v tejto oblasti pohybujú od 2 do 10 stupňov Celzia.
Snehové či dažďové zrážky sú na Arktíde naozajstnou výnimkou. Za rok v tejto oblasti spadne 100-150 mm zrážok, ktoré sú z veľkej väčšiny snehové.
Na Arktídu však silne dopadá globálne otepľovanie. Vďaka nemu sa v týchto končinách pomerne vo veľkom topia ľadovce, čím sa zvyšuje morská hladina nielen v oblasti Arktídy, ale na celom svete.
Polárne expedície na Arktídu
Za prvými skutočnými objaviteľmi Arktídy sú považovaní Vikingovia, ktorí v 8. storočí objavili Faerské ostrovy a osídlili Island.
Vikingská civilizácia, obývajúca oblasť Arktídy, bohužiaľ ale v 15. storočí zanikla. Od 16. storočia sa tak na toto územie začali vydávať ďalšie civilizácie (napr. Portugalci), aby ho detailnejšie preskúmali a dobyli severný pól.
Severný pól sa ale podarilo dobyť až v roku 1909, a to Američanovi Robertovi Pearymu. O niekoľko rokov neskôr sa však ukázalo, že Peary v skutočnosti severný pól nedosiahol. Za skutočné pokorenie severného pólu je tak považovaná výprava Roalda Amundsena z roku 1926.
Arktída pre ľudskú populáciu vždy bola veľkou záhadou obostrenou veľkým množstvom tragédií. Aj z tohto dôvodu táto oblasť vždy lákala veľké množstvo dobrodruhov, ktorí neváhali nasadiť svoje životy, aby odhalili tajomstvá „vrcholu zeme“. Niektoré príbehy týchto dobrodruhov aj dnes zostávajú jednou veľkou záhadou a nie je isté, či sa vôbec niekedy dozvieme, prečo sa títo odvážlivci nikdy nevrátili domov.
Dodnes si tak Arktída zachováva svoju drsnú, človekom nepodmanenú, tvár.
Obyvateľstvo
Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať neuveriteľné, na Arktíde žijú ľudia už niekoľko tisícročí. Pôvodnými obyvateľmi tejto oblasti sú Inuiti, ktorí sa naučili žiť v nehostinných podmienkach Arktídy. Inuiti obývajú prevažne oblasť severnej Ameriky a Grónska. Avšak dokonca aj v blízkosti polárneho kruhu, na Aleutských ostrovoch, je možné nájsť stálych obyvateľov - Aleutov. V severnej Škandinávii je možné sa stretnúť s domorodcami - kočovnými Laponcami (správne Sámovia) a v oblasti severovýchodnej Sibíri si svoje obydlia zriadili Čukčovia, ktorí tu vo veľkom chovajú stáda sobov. 1 600 km od severného pólu trvalo žijú Polárni Eskimáci, ktorí sú tak právom označovaní za najsevernejšie žijúcu komunitu.
Arktídu tak celkovo obýva zhruba 10 miliónov obyvateľov.
Mena a jazyk
Arktídu síce obýva asi 10 miliónov príslušníkov domorodých kmeňov, avšak žiadny jednotný jazyk ani mena v tejto oblasti neplatí.
Obyvatelia Arktídy neobchodujú so žiadnymi svetovými štátmi. Nie je teda potrebné, aby v tomto kráľovstve ľadu bola zavedená akákoľvek mena.
Inuiti, Aleuti, Laponci (správne Samovia), Čukčovia a Polárni Eskimáci v rámci svojej komunity hovoria svojim špecifickým jazykom. Jazyk Inuitov je označovaný ako Inuitčina a vyskytuje sa v mnohých dialektoch. Inuitčinu je možné najčastejšie začuť v oblasti severnej Kanady, Grónska a Aljašky. Vcelku poznaným jazykom je tiež Lapončina, ktorá je odnožou Sámskych jazykov.
Čas
Je velmi zložité určiť jednotný čas, ktorý by platil naprieč celou Arktídou, pretože hranice Arktídy nie sú jednotne vymedzené a je možné ich určiť niekoľkými spôsobmi.
Pre severný pól nie je určené žiadne časové pásmo, a tak sa miestny čas môže stanoviť podľa Greenwich Mean Time (GMT) alebo podľa národného času krajiny, z ktorej expedícia pochádza. Keďže sa na severnom póle všetky časové pásma blížia nule, je veľmi obľúbená činnosť členov expedícií prejsť všetky časové pásma.
Na Arktíde je tiež možné zažiť polárny deň a polárnu noc. Polárny deň na Antarktíde nastáva najčastejšie pri júnovom slnovrate. Jeho dĺžka potom závisí od vzdialenosti od severného pólu - čím je človek bližšie k pólu, tým je polárny deň dlhší. V oblasti pólu tak polárny deň trvá 179 dní. Polárna noc potom začína počas decembrového slnovratu. Pri polárnej noci, rovnako ako pri polárnom dni, platí, že čím bližšie je človek pólu, tým je polárna noc dlhšia. Na území severného pólu teda polárna noc trvá rovnako dlho ako polárny deň, a to 179 dní.
Víza
Pre expedíciu na Arktídu, špeciálne na severný pól, nie je podmienkou zriaďovať turistické vízum, a to aj z dôvodu toho, že oblasť severného pólu nie je štátom s hranicami.
Arktídu je tak možné navštíviť iba s cestovným pasom, ktorý je platný minimálne 6 mesiacov po návrate z expedície.
