Tanzánia

Zavrite oči a predstavte si prvé, čo vás napadne, keď sa povie Afrika. Je dosť pravdepodobné, že obrázok, ktorý ste vylovili zo svojej pamäte, pochádza práve z národného parku Serengeti v Tanzánii. Ide totiž o jednu z najviac fotografovaných a natáčaných rezervácií v Afrike, a to z dobrého dôvodu. Zdanlivo nekonečné pláne, hustá populácia divokej zveri, autentický pokoj a nádherné počasie z nej robia fantastickú safari destináciu, ktorá sa v poslednom desaťročí stala vyhľadávanou položkou v itinerároch všetkých neohrozených cestovateľov z celého sveta. Zďaleka najväčším lákadlom je každoročná masívna migrácia pakoňov a zebier, ktorá park v pravidelných intervaloch premieňa na skutočne impozantný zážitok.

V NP Serengeti poletuje vyše 500 druhov najrôznejšieho vtáctva a ďalších viac ako 70 druhov zvierat sa pohybuje na zemi. Samotný park patrí v Afrike k najobľúbenejším a najnavštevovanejším a ako taký sa dostal krátko po svojom založení v roku 1951 na zoznam svetového dedičstva UNESCO ako prírodná pamiatka. Predstavte si úsek neporušenej prírody o veľkosti pätiny Českej republiky. Teraz do svojej predstavy pripojte cez 2 milióny divokých zvierat. Neuveriteľná predstava, že áno? Ale presné taký je Národný park Serengeti.

Hoci sa to môže zdať neuveriteľné, na svete stále ešte existujú miesta, kde môžete vidieť, ako sa dvojmiliónové masy zvierat valia naprieč neporušenou krajinou. Reč je o mieste zvanom Serengeti - najstaršom národnom parku v Tanzánii. Môžete tu vidieť, ako sa státisíce zvierat pohybujú cez africké pláne, pod ich nohami sa dvíhajú mračná prachu z vyprahnutej letnej pôdy a zvieratá bežia do miest, kde pôda nebude tak vyschnutá a poskytne im vytúženú potravu. Bežia do miest, kde je voda a z nej vychádza nový život, vyrastá z nej nová tráva, na ktorej sa zvieratá môžu pásť a vďaka tomu silnieť a plodiť svojich potomkov. To je kolobeh života, ktorý je rok, čo rok vidieť v národnom parku Serengeti.

Každoročne sa obrovské stáda zvierat sťahujú z jedného kúta parku na druhý – podľa toho, ktorá časť je úrodnejšia. Tisícehlavé stáda pakoňov, zebier a ďalších zvierat v snahe zaobstarať si potravu často putujú zbesilým tempom desiatky kilometrov. Tragickým sa im však môže stať prechod riečnych tokov, kde na svoju príležitosť číhajú riečni predátori, napríklad krokodíly. Tým začínajú skutočné hody, akonáhle sa prvý odvážny bylinožravec vrhne do hlbín rieky, a za ním sa už bezhlavo valia stovky a tisíce ďalších kusov. V škárach rieky však nájde smrť len nepatrná časť celého stáda.