Turecko
O Turecku
V Turecku, kde Vás očarí kombinácia stredomorskej a orientálnej kultúry, si príde na svoje snáď každý. Už podľa jeho polohy, ktorá môže byť pre Európanov bránou do Ázie, je jasné, že sa jedná o krajinu s bohatou a fascinujúcou históriou. Za zmienku však nestoja iba všadeprítomné pozostatky starovekých civilizácií, ale aj rozmanitá krajina, ktorá priamo nabáda k jej preskúmaniu počas pešieho výletu v horách, či k odpočinku na kamienkovej alebo piesočnatej pláži pri teplom priezračne modrom mori.
Geografia
Turecko je krajina rozprestierajúca sa na dvoch kontinentoch. Jeho ázijská časť, ktorá tvorí väčšinu územia, leží na polostrove Malá Ázia. Európska časť, oddelená od ázijskej časti Marmarským morom a prielivmi Bospor a Dardanely, sa nachádza na juhovýchode Balkánskeho polostrova. Krajina je prevažne hornatá. Najvyššia hora Ararat, na ktorej podľa biblického príbehu pristála Noemova archa, leží na východe Turecka, až pri hraniciach s Arménskom a Iránom. Pobrežie, ktoré je obmývané Čiernym, Egejským a Stredozemným morom, je však nížinaté. Turecko zdieľa svoje hranice popri Arménsku a Iráne ešte s Gruzínskom, Azerbajdžanom, Irakom, Sýriou, Gréckom a Bulharskom.
Podnebie
Vzhľadom na rozľahlosť a rôznorodosť územia Turecka sa podnebie v jeho jednotlivých častiach pomerne líši. Vo vnútrozemí a na hornatom východe teploty v zime klesajú pod bod mrazu, zato v lete šplhajú k 30 °C. Prímorské oblasti, ktoré sú obmývané Egejským či Stredozemným morom, ponúkajú v lete minimum zrážok, teploty presahujúce 30 °C a more s teplotou aj cez 26 °C. V zimnom období je tu daždivo a teploty sa pohybujú spravidla okolo 15 °C. Severná časť Turecka okolo Čierneho mora v lete ponúka príjemné teploty okolo 25 ° C s občasnými zrážkami a v zime síce nižšie teploty ako na južnom pobreží, napriek tomu ale neklesajúce pod bod mrazu.
História
Dejiny Turecka siahajú až do mladšej doby kamennej, kedy na území vznikali najstaršie obydlia. V staroveku Anatólii (historický názov pre polostrov Malá Ázia) osídlili na niekoľko storočí Chetiti, ktorí boli slávnymi bojovníkmi. Napriek tomu však neodolali nájazdom „morských národov“, čo boli pravdepodobne Achájci, nositelia mykénskej kultúry. Po rozpade Chetitskej ríše sa na území dnešného Turecka vystriedalo niekoľko štátov, medzi ktoré patrili Frýgia, Lýdia, Kária, či Lýkia. V 12. storočí pred n. l. začali od západného pobrežia Anatóliu osídľovať Gréci a s expandovaním svojho územia pokračovali až do 8. storočia pred n. Ich ďalšiemu kolonizovaniu však zabránili vojny s Peržanmi, ktorí grécke územie nakoniec dobyli. V 1. storočí pred n. l. patrila Anatólia Rimanom, ktorých ríša sa ale v roku 395 rozpadla a celé turecké územie tak pripadlo Byzantskej ríši. V 13. storočí bola na severozápade Osmanom I. založená Osmanská ríša, ktorá postupne až do 17. storočia expandovala. Jej územie siahalo od Malej Ázie, cez oblasti Čiernomoria, Balkánu, severnej Afriky, až po Blízky a Stredný Východ. Ich nadvláda nad územím dnešného Turecka vyvrcholila v polovici 15. storočia, kedy dobyli Konštantínopol (dnešný Istanbul), a to znamenalo následný pád Byzantskej ríše. V 17. storočí začala Osmanská ríša postupne prichádzať o svoje územia, pričom najznateľnejšie k tomu dochádzalo po 1. svetovej vojne. Definitívne zanikla v roku 1923, kedy Mustafa Kemal Atatürk vyhnal z krajiny sultána Mehmeda VI., posledného vládcu Osmanskej ríše, a založil Tureckú republiku. S nástupom Atatürka k moci prišlo do Turecka mnoho zmien, a to predovšetkým orientovaných k európskej kultúre. Medzi ne patrili napríklad: presunutie hlavného mesta z Istanbulu do Ankary, reforma turečtiny (zavedenie latinky namiesto arabského písma), zmena počítania času (novo od polnoci k polnoci, predtým od východu slnka do západu slnka), vylepšenie práv žien, oslabenie vplyvu islamu, ktorý bol až do začiatku Atatürkovej vlády úplne zásadný vo všetkých oblastiach života v Turecku; alebo zavedenie povinnej školskej dochádzky. Mustafa Kemal Atatürk je Turkami považovaný za Otca Turkov, čo môžeme vidieť napríklad na bankovkách Tureckých lír. Mustafa Kemal Atatürk je totiž vyobrazený na všetkých! Aj napriek mnohým problémom, ako vyhnanie Arméncov z Turecka či nezhody medzi Turkami a Kurdmi, ktoré pretrvávajú dodnes, je Turecko silnou demokratickou krajinou.
Jazyk
Úradným jazykom v Turecku je turečtina, ktorá je písaná latinkou. Môžete sa však stretnúť aj s kurdčinou alebo arabčinou, ktorými sa hovorí hlavne v juhovýchodnej časti krajiny. V turistických oblastiach by ste sa mali bez problémov dohovoriť anglicky, obvykle aj nemecky či rusky.
Čas
Hoci je Turecko veľmi rozľahlé, nachádza sa iba v jednom časovom pásme, preto je v celej krajine rovnaký čas. V lete je v Turecku oproti Slovensku o hodinu viac, v zime o dve hodiny viac.
Mena a peniaze
Oficiálnou tureckou menou je turecká líra (TRY), ktorá sa delí na 100 kurušov. V turistických oblastiach však môžete bežne platiť eurami alebo dolármi. V zmenárňach, ktoré bývajú vo väčších mestách, na letiskách, či v hoteloch, obvykle vymieňajú za doláre alebo eurá. Nájsť bankomat v mestách by ale nemal byť problém. Platobnou kartou sa dá bežne platiť v obchodoch alebo reštauráciách, ale nie vždy, preto je lepšie mať pri sebe aj hotovosť.
Víza
Pokiaľ cestujete do Turecka na turistické účely a na dobu, ktorá nepresiahne 90 dní počas 180 dní, potom nebudete potrebovať žiadne víza a bude Vám stačiť cestovný pas s platnosťou minimálne 150 dní odo dňa vstupu na územie Turecka.
Zdravie a bezpečnosť
Kvôli ceste do Turecka nemusíte podstupovať špeciálne očkovanie. Pozor by ste si však mali dať na veľké množstvo potulujúcich sa psov, u ktorých sa môže vyskytovať besnota.